Moja blba skola vs. Dennik smutnej princezny

Pod pojmom ,,školské problémy,, nemyslím nechuť do učenia, alebo nesústredenie na hodinách-teda zlé známky-ale šikanovanie.Šikanovanie mňa ostatnými žiakmi z mojej triedy a to, že ešte aj moja triedna učiteľka drží s tými zlými... Do tohto blogu by som chcela písať akoby denníček o mojich problémoch v škole, aj keď neviem, či sa mi to vydarí naozaj každý deň. Ako prvá vec, čo urobím je to, že Vám dám jednu otázku: Je podľa Vás normálne, aby niekto svojej spolužiačke nadával že je … nebudem tu písať všetky nadávky sveta... a ona jemu nemôže urobiť nič, a ak mu aj povie že je čoilen debil, tak ju zhodí zo stoličky a začne ju biť?! Je podľa Vás normálne, že si začne cez hodinu trhať zošit a vyrábať z papiera poriadne tvrdé ,,loptičky,, ,alebo si odbalý desiatu zo servítky a samozrejme oboje do nej hodi:aj servítku, aj tú spomínanú desiatu, alebo si rozláme ceruzu, drahé, alebo aj požičané pero len aby to potom mohol hádzať do svojej spolužiačky?! Je podľa Vás normálne, že si strhne zo stola obrus, zhužve ho, a potom jej ho začne hádzať do ksichtu?! Alebo že ju doslova len tak opľuje?! A to všetko úplne bezdôvodne, a robia to viacerý a viaceré z mojej triedy... ÁNO- sú v tom zapletené aj dievčatá. Je to podľa Vás normálne? Posledný taký kľudnejší, no veľmi udivujúci prípad sa udial asi takto: Cez prestávku som sedela ako vždy na svojom mieste v predu, tesne pri učiteľskom stole. Keď sa zrazu zachcelo chlapcom hádzať do mňa papiere. Hádzali do mňa papiere, až kým neprišla učka. Zhodou náhod sme mali akurát matiku, čiže hodinu s triednou, a preto mi aj dosť odľahlo, že ich porestá, čo sa bohužiaľ na môj úžas nestalo, aj keď som jej povedala, čo sa stalo. Ona urobila úúúplný opak toho, čo urobiť mala. Milá Pani učiteľka si sadla za svoj upravený stolík a povedala: -Markéta, uprac ten bordel, čo máš pod lavicou. -Ale veď to oni do mňa nahádzali. Nech ho pozberajú oni! -Markéta, uprac to!!! -Ja to neupracem, veď je to ich bordel! -Uprac to, inak ti dám poznámku!!! -A šak... Ani ma nenechala dopovedať a povedala: -Uprac to!!! A začala vyberať klasifikačný hárok... a ja na to: -Veď dobre! Ja poznámku nechcem... A ten bordel som nakoniec popri výkrikoch mojich spolužiakov pozberala. Pri písaní tohto blogu od Vás nechcem pociťovať ľútosť. Ja len chcem aby si ľudia uvedomili, že šikana len tak ľahko zo školských lavíc nezmizne. Verte mi... ja sa o to pokúšam už osem rokov a veľmi mi to nevychádza. A chcem aby som to už nemusela toľko dusiť vo svojom vnútri, a aby sa to už konečne začalo riešiť. Vaša MAROA